Thajsko

Letisko Suvarnabhumi

Thajsko, dlhý tvar Thajské kráľovstvo, je štát v juhovýchodnej Ázii.

Thajské kráľovstvo (ราชอาณาจักรไทย, Ratcha Anachak Thai; v skratke: Prathet Thai alebo Muang Thai), nazývané aj ako Siam, je štát v juhovýchodnej Ázii. Hraničí s Mjanmarskom, Laosom, Kambodžou, Malajziou, a Andamským morom (časť Indického oceánu) a Thajským zálivom (súčasť Tichého oceánu). Väčšia časť thajského územia je súčasťou dvoch polostrovov, a to Malajského polostrovu a polostrovu Zadná India.

Thajsko je členené na provincie.

Veľký palác vystavaný v roku 1782 Rámom I., symbolizuje úctu, ktorú ľudia preukazujú kráľovi Bhumibolovi (Ráma IX.) a kráľovnej Sirikit. Kanálom, pretínajúcim mesto, a rieke Chao Phraya, na ktorej časť Bangkoku leží, vďačí mesto za svoje neoficiálne meno „Benátky východu“. Mnoho kanálov však už bolo zasypaných a na ich mieste sú cesty. Pozdĺž kanálov, ktoré zostali, stoja stále kolové stavby, často ovešané rybárskymi sieťami, okolo ktorých denne prechádzajú člny s nákladom ovocia a zeleniny.

História

Thajsko je kráľovstvo, patrí medzi novoindustrializované krajiny juhovýchodnej Ázie. Ešte v 60-tych rokoch minulého storočia bolo prevažne agrárnou krajinou, no postupne sa industrializovala. Thajsko paradoxne profitovalo aj z vojny vo Vietname. Americkí vojaci po nasadení v bojoch vo Vietname prichádzali oddychovať do jeho letovísk. Bol to jeden z impulzov pre masívne investície do cestovného ruchu. Thajská ekonomika patrila v posledných dekádach 20. storočia k najdynamickejšie rastúcim na svete. Piliermi rastu boli okrem cestovného ruchu aj exportne orientovaný priemysel, obchod s drevom, nerastnými surovinami a potravinami.

Geografia

Povrch

Aluviálna nížina pozdĺž rieky Chao Phraya – úrodná, ryžové polia. Hornatý sever – chladnejšie podnebie, Inthanon (), ťažba tíkového dreva, transport na slonoch a po vode, striedavé poľnohospodárstvo – klčovanie lesa a následný presun. Isanská oblasť (JV) – tvorí ju pieskovcová plošina Khorat – červený piesok. Polostrovná šija Kra – výdatné dažde, úrodná pôda, dažďový les vyklčovaný – teraz kaučuk, ryža, ovocie.

Podnebie

V Thajsku poznajú tri ročné obdobia – chladné, horúce a monzúnové, všetky sú ale teplé. Priemerné teploty v chladnom období (november-február) dosahujú 26 °C, v horúcom období (február-máj) cca 36 °C. V monzúnovom období panuje teplo a veľké vlhko, v tomto období spadne až zrážok a priemerná teplota je 32 °C.

Kráľ Ráma IX.

Jeho výsosť Pchúmipchón Adundét, známy tiež ako Ráma IX. vládol Thajskému kráľovstvu až 70 rokov a 126 dní. Bol najdlhšie vládnucim kráľom v celej histórii Thajska a zároveň bol pri moci najdlhšie zo všetkých monarchov sveta. Honosil sa titulom, ktorý je rovnako dlhý ako vznešený: Veľký kráľ Siamu, veľký ochranca, znamenitá sila zeme, moc nemajúca seberovnú, najobľúbenejší z rodiny Mahidol a útočisko ľudí.

Narodil sa 5. decembra 1927 v USA. Vzdelanie získal na západe – na renomovanej univerzite vo Švajčiarsku. V roku 1946 ako 19-ročný nastúpil na trón po tragickej smrti svojho brata. Nemal veľkú moc, ale snažil sa ju využiť čo najviac. Od začiatku svojej vlády sa snažil pomáhať svojim poddaným podporou stoviek rozvojových projektov a neraz sa mu podarilo zabrániť krviprelievaniu. Niet sa čo diviť, že ho thajský ľud až zbožne uctieval. Deň jeho narodenín je v krajine najväčším sviatkom, keď ľud vychádza do ulíc a úprimne volá kráľovi na slávu. V poslednom čase kráľ trávil viac času vo svojej letnej rezidencii v Hua Hine než v Bangkoku. Pre ľud bol totiž kráľ jediný stály bod v dynamicky rozvíjajúcom sa Thajsku. Mnohí sa obávali, čo by sa stalo, keby monarcha zomrel. Na trón by totiž nastúpil jeho jediný syn Vadžiralongkorn, ktorý je považovaný za čiernu ovcu rodiny. Bohužiaľ Kráľ Ráma IX. po zdravotných ťažkostiach a predĺžených pobytoch v nemocnici Siriraj zomiera 13. októbra 2016.

Ekonomika

Je založené na 4 zložkách: ryži, kaučuku, cíne a tíkovom dreve. Poľnohospodárstvo prevláda nad priemyslom. Na úrodných zavlažovaných nížinách sa nachádzajú ryžové polia. Na juhu na miestach, kde kedysi rástol prales, sú dnes kaučukovníkové plantáže. V dôsledku veľkého úbytku lesov bol však výrub zakázaný. Pestuje sa aj cukrová trstina, bavlna, káva, sója, tropické ovocie (ananás), vyniká najmä ľahký priemysel, elektronika a textilný priemysel vďaka lacnej pracovnej sile. Ropný priemysel sa rozvinul po objavení zásob zemného plynu v Thajskom zálive a ropy na pobreží. V južnej časti Thajska sa nachádzajú ložiská cínu, ktoré sa však rýchlo vyčerpávajú. Nachádzajú sa tu aj zásoby volfrámu, železa a mangánu.

V Thajsku je dobre rozvinutý cestovný ruch. Krásna príroda, smaragdovo zelené údolia, panenské pláže, obrovské sochy Budhu – to sú len niektoré z mnohých zážitkov, ktoré turistom Thajsko ponúka. Najmä boháči z celého sveta obľubujú päťhviezdičkové hotely na západnom pobreží Thajska. Odvrátenou stránkou Thajska je neprehliadnuteľná chudoba. Mnohé rodiny posielajú svoje ešte neodrastené deti, aby predávali svoje telo na uliciach hlavného mesta alebo pracovali vo fabrikách na výrobu erotických predmetov. Sexuálna turistika a prostitúcia vôbec, je najrozšírenejšia práve v tejto krajine. Ďalším z problémov v oblasti (Zlatý trojuholník) sú drogy, za ktoré je ale v Thajsku trest smrti. Napriek tomu sa v džungli na severe krajiny pestuje mak, z ktorého sa vyrába ópium a heroín.

Dopravná sieť sa postupne rozširuje, prevláda najmä železničná. V roku 1994 bol otvorený Most priateľstva cez hraničnú rieku Mekong, ktorý spája Thajsko s Laosom.

Priemysel

Thajsko je podobne ako susedské krajiny Malajzia a Indonézia jedným z významných svetových exportérov cínu. Ťaží sa na juhu na Malajskom polostrove. Okrem neho majú väčšinu komerčnú hodnotu zásoby lignitu, volfrámu, mramoru, rubínov a zafírov. Krajina ťaží plyn z morského dna a zároveň dováža plyn zo susedného Mjanmarska. Vo vnútrozemí sú aj zásoby ropy. Energia sa získava aj z hydroelektrární v podhorských oblastiach. Priemysel prešiel v ostatných rokoch dynamickým prerodom. Pôvodná potravinárska a textilná výroba významom ustúpila strojárstvu a elektrotechnickému priemyslu. Väčšina priemyselných závodov bola vybudovaná na báze zahraničného kapitálu z Japonska, Singapuru, Kórey a Číny.

Cestovný ruch

Thajsko má najrozvinutejšie služby a podmienky pre cestovný ruch v Zadnej Indii. Destinácie ako Pattaya, Phuket, Koh Samui sa nachádzajú v ponuke všetkých svetových cestovných kancelárií. Cestovný ruch nepadol ani po katastrofálnom tsunami v decembri 69

. Veľké letoviská majú svoje vlastné letiská. Najväčšie medzinárodné letisko je Suvarnabhumi je na východe od hlavného mesta Bangkok a bolo dokončené v roku 2006, keď nahradilo staršie letisko Don Mueang.

Zaujímavosti

Siam (dnešné Thajsko) bola jednou z mala krajín , ktorá nebola nikdy kolonizovaná Európanmi. Krajina si zachovala aj svoje chrámy (=vaty), ktorých je v dnešnom Thajsku 27000. Treba poznamenať, že skoro každý Thajčan bol určitý čas v kláštore – tak isto ako vo vojenskej službe.

Thajskú prírodu charakterizuje niekoľko odlišných krajinných typov. Srdcom zeme je aluviálna nížina pozdĺž rieky Chao Phraya ležiaca severne od Bangkoku. Severne od Bangkoku, vo vzdialenosti , leží mesto Ayutthaya, bývalé hlavné mesto Siamu. Bolo kedysi stredom veľkej ríše, ktorú v roku 1767 dobyli Barmčania a premenili výstavné mesto na trosky. Dnes je to síce pokojné vidiecke mesto, ale zvyšky niekdajšej slávy sú stále viditeľné.

V centrálnej nížine je veľa ryžových polí. Thajsko je piatym najväčším producentom ryže a od roku 1981 jej najväčším vývozcom. Rieku Chao Phraya pretínajú početné dopravné a zavlažovacie kanály, ktoré slúžia roľníkom žijúcim na jej pobreží.

Na severe krajiny tvoria husto zalesnené kopce radu severojužne orientovaných chrbtov, ktoré oddeľujú široké ploché údolia. Najvyššou horou je vysoký Inthanon. Podnebie je tam výrazne chladnejšie ako na juhu. Teakové drevo k vodným tokom ťahajú slony a potom je splavované k pílam nižšie po vode. V údoliach sa pestujú ryža, cesnak a cibuľa. V dobe sviatkov zostupujú obyvatelia okolitých kopcov do správneho strediska oblasti a druhého najväčšieho mesta zeme Chiang Mai.

Po väčšinu roka však horské kmene ostávajú vo svojich dedinách na zalesnených horských chrbtoch v nadmorskej výške okolo . Jednotlivé kmene sa od seba líšia odevom, ktorý je čierno-biely, alebo čierno-modrý. Prevádzkujú striedavé poľnohospodárstvo – vyklčovanie časti lesa na polia, ktoré po dvoch až troch rokoch opustia. Severovýchodnú, takzvanú Isanskú oblasť tvorí nízka zvlnená piesočnatá plošina Khorat, ktorú pokrývajú piesočnaté segmenty. Na severe a východe ju uzatvára hraničná rieka Mekong a na západe je ohraničená nízkymi pohoriami poludníkového smeru. V suchom období od novembra do apríla je z ciest odvievaný červený piesok a prach, ktorého je všade plno – vo vzduchu, na stromoch aj v domoch. Ľudia nosia okolo hlavy a úst kockované šatky, ktoré sa podobajú na kovbojské. To je charakteristické pre oblasť Isan teda Thai Lao. Smerom na juh vybieha Thajsko do úzkej polostrovnej šije Kra, miestami zúženej na , ktorej pokračovaním je Malajský polostrov. Oddeľuje Thajský záliv od Andamanského mora. Povrch polostrova pokrýva rad stredohorských chrbtov. Tamojšia krajina ako vnútrozemská, tak aj pobrežná nížina, ktorá sa tiahne k hraniciam s Malajziou, je vďaka výdatným dažďom pomerne úrodná. Je to zem kaučuku – pôvodný dažďový prales bol čiastočne vyrúbaný a teraz na jeho mieste rastú kaučukové plantáže, ktoré obhospodarujú najmä malí roľníci.

Krajina sa väčšinou podobá malajskej a práve tu žije malajská menšina. Malé políčka ohraničené kaučukovníkmi produkujú aj ryžu a početné druhy ovocia – pomaranče, grapefruity a limetky. Na juhu sa objavujú islamské mešity, zato kolové stavby sú tu oveľa menej početné než kdekoľvek inde na zemi. Thajčina tu znie pevnejšie, miestny odev sarong je dlhší ako na severe a miestnou kultúrou zaujímavosťou je tieňové divadlo.