Irán

Irán (do roku 1935 Perzia), dlhý tvar Iránska islamská republika (Džomhúri-je eslámí-je Írán), je štát v juhozápadnej Ázii.

Hlavné mesto je Teherán.

Dejiny

Názov krajiny bol už od dávnych dôb Persia (Perzia). Kráľ Kúroš (Kýros) vytvoril na troskách kráľovstiev z Mezopotámie mocnú ríšu (staroperzská ríša), ktorá si podrobila stovky národov. Táto ríša bola známa hlavne architektúrou vtedajšieho hlavného mesta Persepolis, ako aj nezvyčajnou krutosťou voči podrobeným národom. Z vojenskej stránky bola obrovská armáda zozbieraná z celej ríše, od Malej Ázie po hranice Indie. Peržania dobyli Babylon, Jeruzalem a ďalšie mestá. Po úspešných výpravách na dobytie gréckych miest v Malej Ázii sa perzská armáda vypravila na dve výpravy proti pevninovému Grécku. Napriek veľkej početnej výhode bolo zjednotené grécke vojsko víťazné. Vzniknutú nenávisť využil Alexander Veľký, ktorý za niekoľko rokov zničil perzskú ríšu. Perzská ríša bola neskôr obnovená dynastiou Sásánovcov, ktorá bojovala napríklad s Rimanmi. Počas stredoveku sa Perzia dostávala do konfliktov s Mongolmi, neskôr Turkami.

V rokoch 1980-1988 zúrila medzi Iránom a Irakom, vedeným Saddámom Husajnom, iránsko-iracká vojna.

Politický systém

Iránu vládne 10 ajatolláhov (islamskí duchovní hodnostári). Ich vláda je hlavne strategická. Pôsobia v rôznych komisiách a výboroch. Praktickým uskutočňovaním politiky je poverená vláda vedená prezidentom. K opatreniam, ktoré prijíma prezident, sa môžu ajatolláhovia vyjadrovať. Vyskytuje sa tu akási dualita moci, kde sa prelína svetská a duchovná moc ajatolláhov.

Ľudské práva

Irán je známy neprijatím ženevských dohôd o ľudských právach. Považuje sa za jednu z najkonzervatívnejších islamských krajín, v ktorej majú ženy obmedzené práva a za nedodržiavanie náboženských zásad sú vysoké tresty, hoci v poslednej dobe dochádza v tomto smere k uvoľňovaniu a miernej liberalizácii. Irán podporuje trest smrti, a to nie len za najťažšie zločiny.

Kultúra

Literatúra

Počiatky iránskej literárnej tvorby môžeme vidieť v postupnom vzniku Avesty. Pod pojmom Avesta označujeme zborník svätého písma a liturgie zoroastrizmu bohužiaľ dochovanej len z malej časti, čo ovplyvňuje aj fakt, že liturgická literatúra sa začala písomne zaznamenávať až v období Sásánovcov (3.st. po Kr. – polovica 7.st. po Kr.), kedy sa zoroastrizmus stal štátnym náboženstvom. Patrí spolu s rôznymi fragmentmi, predovšetkým epigrafickými nápismi na valcoch (napr. Kýrov valec) alebo skalnými nápismi (v Nakš-e Rostam) k jediným dochovaným písomným pamiatkam nájdeným na území Iránu, ktoré dokumentujú život a kultúru tunajších obyvateľov. Rekonštrukcia tvorby sásánovskej éry prebieha skôr prostredníctvom a interpretáciou diel oveľa neskoršieho dátumu vzniku. Šieste storočie je storočím nástupu a počiatku islamu, ktorý natrvalo prekreslil a interferoval mapu nielen Iránu, ale aj celého sveta. Náboženstvo islamu postupne preniklo do kultúry Iráncov a zakotvilo tu tak silno, že ak by sme chceli hovoriť o kľúčovej knihe, ktorá ovplyvnila iránsku literatúru, museli by sme uviesť Korán. Od tohto obdobia začíname hovoriť o novoperzskej literatúre.

Okrem prebratia arabského písma, ktoré postupne nahradilo písmo pahlaví používané predovšetkým počas Sásánovského obdobia, došlo k začleneniu aj mnohých nových literárnych foriem arabského pôvodu (napr. kasyda) do iránskej literatúry. Medzi najvýznamnejších a najznámejších predstaviteľov patrí napr. Avicenna, Rúdakí, Nasir Khusraw; kasydu však nájdeme aj v poetickej mystickej tvorbe Rúmího.

Ďalší poetický útvar typický pre literárnu tvorbu Iránu je gazel. K básnikom, ktorí vynikali v písaní gazelov radíme Háfiza alebo Sa'dího.

Rubáí vyznačujúci sa epigramatickým charakterom naopak preslávil vedca, astronóma a básnika Omara Chajjáma alebo Šahída.